NEDEĽA: KRÍŽ A ZÁVER MISIÍ

NEDEĽA: KRÍŽ A ZÁVER MISIÍ

Ani sme sa nenazdali a máme posledný deň misií. Je nedeľa. Program začína sv. omšou v kostole sv. Imricha o 8h. Poslednú sv. omšu v tomto kostole slávil páter Michal a aj sa nám prihovoril v homílii.

dav

Misie sú časom, keď sa nám zdá, že každý deň je nedeľa. Povedal výrok: „Kto má lásku vidí hlbšie, kto má nádej a vieru, vidí všetko inak“. Tento týždeň išlo o to, aby sme videli vieru inak. Aj po misiách by sme ju mali vnímať inak a byť prežiarený Kristom, ktorý  je  svetlom sveta. Misijný program dnes končí, ale nekončia misie. Misia Krista ide ďalej, alebo iba začína, ak nejaké nové svetlo vstúpilo do nášho života. Tá misia bude pokračovať v škole, vo farnosti, na pracovisku… Po misiách odporúčame žiť kresťanský život. Ježiš nám povedal: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“. Alebo sme na živom viniči alebo sme na ohni, inej možnosti niet v našom živote. A my chceme žiť s ním, byť v Ňom. Nielen o ňom vedieť, ale žiť s ním.  Nechať, aby jeho miazga prúdila v nás, nechať sa očisťovať.

Ako žiť s Kristom, ako žiť v Kristovi? Na prvom mieste musíme povedať, že potrebujeme modlitbu.  Nemožno byť natrvalo kresťanom bez modlitby. Niekedy ľudia hovoria nemodlím sa a som veriaci. To je akoby žiť a nedýchať. Ani keď ideme hore kopčekom, nemôžeme prestať dýchať. Či sa nám darí, či sa nám nedarí, musíme kráčať s Bohom. Bez Neho nič neurobíme. Modlime sa ako vieme. Pater zdôraznil: „Nemôžete dať deťom do života väčší dar, ako keď vás vidia modliť sa.“ Boh nás nestvoril iba pre prácu, pre otroctvo, ale pre Seba. A my hľadáme ten vzťah s Ním. Modlitba nás lieči z ilúzií. Keď chceme zostať s Kristom a byť v ňom, potrebujeme aj  čítať Sv. Písmo. Pri čítaní Sv. Písma Boh rastie v našich očiach, Duch sv. nás pri čítaní vedie. Ako keby som na plachetnici roztiahol plachtu a ona už ide, vietor vanie. V Sv. Písme Boh nám hovorí, aké má s nami plány, s týmto svetom. V opačnom prípade nám média to diktujú. „Kto číta písmo spoznáva Krista“. (Sv. Hieronym).

Aby sme žili s Kristom, dôležitá je aj nedeľa, deň Pánov.  Nedeľa= nedelat z češtiny.  Nedeľa rozhoduje o našom živote, o našej večnosti. Spievame najkrajšie piesne, obliekame najkrajšie šaty a mali by sme tu tancovať okolo kostola, pretože sme už vzkriesení. My máme čo sláviť. Vrcholom všetkého je Eucharistia, slávenie spolu s Kristom.  Odtiaľ ide nová krv, ktorá sa rozlieva do nášho organizmu. Keď nie sme v nedeľu na sv. omši, naše srdce je prázdne, nemáme z čoho žiť na ďalšie dni. Eucharistia dáva plnosť života.

Keď takto žijeme, aj strom farnosti kvitne a prináša ovocie. Pomáhame si navzájom. Múry týchto kostolov nás nemôžu oddeľovať od tých, ktorí tu nie sú. Naopak nás spájajú. Povedzme im, že tu chýbajú, že nebeský otec túži po nich, čaká ich tu. Nemôžeme byť ľahostajní, že ľudia neprežívajú lásku s Bohom. Dávajte príklad deťom, aby to niesli ďalej. To môže byť veľkým požehnaním pre svet. Modlite sa za mladých. Majú veľa možnosti a môžu vykonať veľa dobra, ale môžu skončiť tiež v čiernej diere, pasci zla. Potrebujú modlitbu. Pomáhajme si navzájom, nech nikto nie je zabudnutý. Nech nikto nie je mramorovou sochou okolo ktorej môžeme prejsť. Budujme civilizáciu lásky.

O 9h15 nasledovala sv. omša v kostole sv. Ondreja v Bzenove a o 10h30 vo farskom kostole. Sv. omšu vo farskom kostole slúžil náš duchovný otec a v homílii sa prihovoril páter Peter.

dav

A misie v našej farnosti sa chýlia ku koncu. O 14h30 sa okolo 500 veriacich zišlo vo farskom kostole na záverečnej sv. omši a požehnaní misijného kríža. Zaverečná slávnosť začala vonku pri misijnom kríži, ktorý páter Peter požehnal.

Požehnanie misijného kríža

Po požehnaní za spevu piesne Sláva Ti Kriste Ježiš slávnostný sprievod prišiel do kostola. Svätú omšu slúžil páter Peter a v homílii sa nám prihovoril páter Michal. Témou homílie bol kríž.

Žijeme v dobe zmien; všetko sa rýchlo mení pred našimi očami. Mení sa kultúrna a spoločenská situácia v krajine, mení sa myslenie ľudí, často si medzi sebou nerozumieme. Mnohí ľudia hovoria, že aj Pán Boh by sa mal zmeniť. My však môžeme ďakovať: „Pane Bože ako je dobre, že ty sa nemeníš, že ty si stále ten istý“.

Božia láska čosi pevné, o čo sa môžeme oprieť. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)

Ježiš nebol zabitý na kríži, Ježiš daroval svoj život z lásky, obetoval sa. Rozmýšľali ste, ako sa zjavuje láska? Láska sa zjavuje len cez kríž, cez obetu. Ježiš sa nechal nespravodlivo odsúdiť, zbičovať. Dal nám z kríža svoju matku, svoje telo za pokrm. Ježiš dokázal, že je možné obetovať sa do krajnosti. Diabol veľakrát pokúšal Ježiša, aby sa vzdal utrpenia, bolesti.

Na kríži Ježiš zažíva veľké pokušenie, keď zákoníci mu hovoria: „Zostúp z kríža, zachráň sám seba“. Ale Ježiš prišiel zachrániť nás. Ježiš vzal na seba celý náš osud aj so smrťou, utrpením, aby nás zachránil. Každý z nás môže povedať: zamiloval si ma a seba samého obetoval za mňa. Kríž víťazí nad smrťou a prináša nádej.

Ako Ježiš zvíťazil nad zlom, keď vo svete je toľko utrpenia, vojen, nevinných detí trpí….? Kristovo víťazstvo prichádza ticho. Ježiš po zmŕtychvstaní neide na námestie k Pilátovi a nezakričí: „Pozri, kto je tu víťaz“. Ježiš prichádza k tým, ktorí ho očakávajú. Jeho víťazstvo prichádza potichu, všade tam, kde má človek dôveru. Kto miluje, bude trpieť. Láska sa v tomto svete zjavuje cez utrpenie.

Ježišu dôverujem Ti. To nás učí sestra Faustína, to nás učí aj Ján Pavol II.  aj v ťažkých skúškach života, lebo tu sa zjavuje láska, ktorá premáha všetko.

V závere misijného programu nám Ježiš hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9,23-24). Pátri misionári neprišli k nám, aby nám vzali kríž, lebo by nám ublížili. Páčil by sa nám život bez utrpenia, bolesti, ale to je klamstvo.

Podstatné je, že neideme sami. Ježiš vzal na seba kríž, vstal zmŕtvych a otvoril nám cestu a kde je cesta, tam je nádej. Niekto už išiel pred nami, prešiel už víťaznú cestu a sprevádza nás. Pred kostolom vidíme napravo kríž s korpusom a naľavo misijný kríž bez korpusu. Misijný kríž je symbolom toho, že Ježišovo utrpenie nekončí na kríži a neskončí tam ani náš príbeh.

Po homílii pokračoval obrad obnovy krstných sľubov, požehnania krížikov. So zdvihnutými krížikmi sme sľúbili sme, že nepôjdeme skratkami, ktoré nám ponúka diabol, že sa zriekame všetkých jeho ponúk. Obnovili sme si krstné sľuby, ktorými sme sa zriekli zlého ducha a jeho skutkov a sľúbili sme, že budeme slúžiť Bohu. Páter Michal ešte zdôraznil, že kríž nie je iba ozdoba v kuchyni, ale je to naša životná cesta, je to naša nádej, vyznanie našej viery. Je znakom, ktorým bude ozdobený náš hrob.

Požehnanie s misijným krížom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *