„Velebte Pána, všetky jeho diela; chváľte a vyvyšujte ho naveky“. (Chválospev – Dan 3, 57-88. 56 )

Pandémia koronavírusu nečakane zmenila naše životy. Väčšina obyvateľov Slovenska sa ocitla doma s obmedzeným pohybom mimo bydliska.

Už dva mesiace čelíme tejto nezvyčajnej situácii, do ktorej nás postavil COVID-19. Koronavírus nás postavil pred mnohé doteraz nepoznané situácie. Zrazu máme viac voľného času. Čo s ním? Ako ho využiť? Niektorí ľudia sa strácajú, nudia, či upadajú do depresii. Mnohí vidia príležitosť venovať sa aktivitám, na ktoré doposiaľ nemali čas. Aj v našej farnosti môžeme badať, že vírus COVID-19 neizoloval úplne mnohých veriacich, ale práve naopak naštartoval ich využiť voľný čas pre spoločné dobro. Na podnet kostolníčky kostola sv. Imricha pani Kolcunovej sa veriaci zorganizovali a niekoľko dní pracovali na zveľadení cirkevného majetku. Urobili rozpis dobrovoľníkov, ktorí vo dvojiciach prichádzali podľa časového harmonogramu a postupne realizovali naplánované aktivity. Najprv vypratali technickú miestnosť pri kostole sv. Imricha, vymaľovali a pán Peter Guman vyrobil regál, na ktorý sa uložili veci. Druhým krokom bolo vypratanie a upratanie zvonice kostola, ktorá v minulosti slúžila ako sklad.  Nasledovalo triedenie a vývoz odpadu. Železným odpadom sa podporila Cirkevná základná škola sv. Martina. Ďakujeme všetkým veriacim, ktorí ponúkli svoje nádoby na komunálny odpad a Tomášovi Pigulovi za prevoz odpadu. Na záver pani kostolníčka využila starú kosačku bez pohonu a pokosila celý areál kostola.

Druhým krokom bolo vypratanie a upratanie zvonice kostola, ktorá v minulosti slúžila ako sklad.  Nasledovalo triedenie a vývoz odpadu. Železným odpadom sa podporila Cirkevná základná škola sv. Martina. Ďakujeme všetkým veriacim, ktorí ponúkli svoje nádoby na komunálny odpad a Tomášovi Pigulovi za prevoz odpadu. Na záver pani kostolníčka využila starú kosačku bez pohonu a za ďalšie dva dni pokosila celý areál kostola.

Ďalšou aktivitou, do ktorej sa postupne zapájali okoloidúci ľudia, bolo vyčistenie areálu cintorína na Záhumní, ktorý je tiež cirkevným pozemkom. Keďže cintorín už dávno neslúži na pochovávanie mŕtvych a nie sú už viditeľné hroby, mnohí ľudia, hlavne prisťahovaní, ani nevedia, že ide o miesto posledného odpočinku našich predkov. A tak tento priestor využívajú na rôzne voľnočasové aktivity či parkovanie vozidiel. Prvýkrát ženy dôchodkyne vyzbierali 7 veľkých košov konárov, ktoré popadali zo starých líp, ktoré chránia kríž a následne p. Bičanová a p. Homoľová pokosili cintorín.

Keďže počasie prialo zazelenaniu priestranstiev a rastu trávy, ďakujeme ďalším dobrovoľníkom, ktorí boli ochotní pokosiť po druhýkrát tieto priestranstvá. Veríme, že aj keď porazíme korona vírus, chuť byť nápomocní pre zveľaďovanie a udržiavanie spoločných priestorov vo farnosti zostane.

Nech Pán Boh odmení tých, ktorí ochotne a nezištne prispeli k dielu či už svojou prácou, vlastným technickým vybavením alebo modlitbou.