Využime čas

    Veľká noc už klope na dvere. Kostoly ladia do fialova, kytička kvetov je iba pri soche svätého Jozefa. Zhon v obchodoch a domácnostiach naberá na obrátkach. Z regálov sa na nás usmievajú čokoládový zajačikovia, kuriatka i ovečky. Gazdinky si plánujú veľké upratovanie.

         Na začiatku pôstu sme si aj my plánovali veľké upratovanie. Chceli sme si upratať vo svojich životoch, vo vzťahoch. Dávali sme si väčšie i menšie predsavzatia. Ako sa nám ich podarilo plniť bude neskoro hodnotiť na Veľkú noc. Dostali sme do daru čas. Ten sa nedá kúpiť ani v tom najmodernejšom supermarkete. Nedá sa vymeniť, ak ho zle využijeme, za nový neopotrebovaný. Máme čas ešte pár dní na nápravu všetkého, čo sme zanedbali.

Svätý Peter dostal čas na nádvorí, keď súdili Krista. Vieme, ako ho využil.

Aj Judáš dostal čas. Vieme, čo s ním urobil.

Aj apoštoli dostali čas v Getsemanskej záhrade, aby boli oporou Kristovi v Jeho ťažkých chvíľach. Dnes vieme, ako ho využili.

Veronika dostala do daru čas. Vieme, ako ho využila.

Aj Šimon dostal čas. Vieme, ako ho využil.

Ty aj ja sme dostali do daru čas. Ako ho využívame? Ako sme využili čas tohoročného pôstu, ako využijeme zvyšný čas pôstu? Raz niekto múdry povedal, že nesplnenými predsavzatiami je vystlaná cesta do pekla. Každé splnené predsavzatie nám poslúži na to, aby sme sa ľahšie dostali do neba. Ale chceme to vôbec? Hľadáme cestu, ako splniť predsavzatie, alebo ako si zdôvodniť, prečo som ho nesplnil?

Každá doba je niečím výnimočná. Snažme sa, aby čas tohoročného pôstu nám poslúžil na to, aby sme sa viac priblížili ku Kristovi. Či už ako Veronika, alebo ako Šimon. Len nie ako zástup ľudí, ktorý kričal – UKRIŽUJ HO! Lebo aj oni boli blízko pri Kristovi…