Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“
Aj v našich kostoloch sme si pripomenuli slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema. Za spevu Hosanna Synovi Dávidovmu zástup miništrantov a kňaza prišiel k miestu, kde boli pripravené palmové listy a bahniatka. Tento rok Ježiša vítal mohutný mužský spev. Po požehnaní ratolestí sa zástup za spevu piesne Ježišu Kráľu presunul do kostola, kde pokračovala sv. omša.
Po úvodnom príhovore duchovného otca nasledovali Pašie, ktoré spievali Ondrej Bialko, Jozef Homoľa st., Jozef Homoľa ml..
Slávnosť spestrili spevom chlapi.
Po sv. omši sa veriaci rozišli domov aj s posvätenými bahniatkami.
Staré a zničené bahniatka z minulých rokov treba spáliť.