VEĽKÝ PIATOK

Ježiš zomrel za mňa a Jeho smrť otvorila bránu k životu. Niekoľko stoviek veriacich našej farnosti prijalo pozvanie byť účastnými veľkopiatokových udalostí a vstúpilo do tejto brány.

Obrady Veľkého piatku začali o 15h vo farskom kostole. Mali sme možnosť sledovať cestu, ktorá vedie k znovuzrodeniu – k tomu akí by sme mohli byť. Kristus je tá cesta, On po nej kráča a povzbudzuje nás, aby sme išli za ním. Po prosbách sme mali možnosť hľadieť na toho, ktorého prebodli. Mali sme možnosť zakúsiť, čo povedal Kristus: „Keď budem vyzdvihnutý od zeme všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn, 12,32) Je ale toto stretnutie také príťažlivé? Skutočne tam chcem byť? Veď rozjímať nad Kristovým Krížom znamená uvedomiť si svoju spoluvinu. Za mňa sa obetoval. On mal večnú blaženosť u Otca, ale vzdal sa jej. Prečo? Pre koho? Pre mňa. Mohol žiť tu na zemi v hojnosti ako kráľ, ale sa toho vzdal. Prečo? Pre koho? Pre mňa. Mohol žiť aspoň dôstojný jednoduchý život, ale vzdal sa toho. Zomrel ako zločinec. Prečo? Pre koho? Pre mňa. Unesiem vedomie toho, že som to ja spôsobil?

Podobne rozjímať nad Kristovým Krížom znamená uvedomiť si, že on ma volá k svojmu nasledovaniu. Kráčať po tej istej ceste. Milovať tak ako on miloval nás (por. Jn15,12). Chcem to? Mám na to?

Vo večerných hodinách o 19h30 sa veriaci zhromaždili vo farskom kostole, kde sa pomodlili spoločne Korunku Božieho milosrdenstva a nasledne sa presunuli ku kaplnke, kde sa začala krížová cesta. Do krížovej cesty sa aktívne zapojili veriaci zo všetkých filiálok. Vyvrcholenie bolo pri kostole sv. Imricha, odkiaľ sa veriaci rozišli do svojich domov.

Vo večerných hodinách o 19h30 sa veriaci zhromaždili vo farskom kostole, kde sa pomodlili spoločne Korunku Božieho milosrdenstva a nasledne sa presunuli ku kaplnke, kde sa začala krížová cesta. Do krížovej cesty sa aktívne zapojili veriaci zo všetkých filiálok. Vyvrcholenie bolo pri kostole sv. Imricha, odkiaľ sa veriaci rozišli do svojich domov.