ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ SV. IMRICHA

Prvá novembrová nedeľa v našej farnosti patrila sv. Imrichovi, ktorého sme si uctili odpustovou slávnosťou v meretickom kostole, ktorého je patrónom. Slávnosť bola o to viac významnejšia, že sa nám vrátil zreštaurovaný obraz sv. Imricha, ktorý bude umiestnený v svätyni chrámu na mieste, ktoré prináleží patrónovi kostola.

Odpustová slávnosť začala modlitbou sv. ruženca, ktorú viedol Peter Šarišský a deviatnikom k sv. Martinovi.

Slávnostnej sv. omši predsedal veľadôstojný pán dekan Anton Janič z Prešova, z farnosti Kráľovnej pokoja na sídlisku 3, ktorý sa veriacim prihovoril v homílii.

Pán dekan pripomenul, že sv. Imrich patril do rodiny, ktorá je v Cirkvi uctievaná. Jeho rodičom kráľovi sv. Štefanovi a bl. Gizele veľmi záležalo, aby ich syn bol dobrým kresťanom plným viery. Rodičia sa tešili, že od útleho detstva sa rád modlil. A tak otec zveril duchovné vedenie svojho syna do rúk mnícha Gerharda. Sv. Štefan napísal pre svojho syna, ktorý sa mal stať kráľom pravidlá a odporúčania ako byť dobrým katolíckym kráľom. Pán dekan zvýraznil dve odporúčania:

„Syn môj, zachovávaj svedomito katolícku vieru, aby tvoj život bol dobrým príkladom pre druhých.

Syn môj, buď milosrdný ku všetkým utláčaným a maj na pamäti „Milosrdenstvo chcem a nie obetu.“

Zároveň poukázal na hlbokú vieru sv. Štefana. Deň, na ktorý sa pripravovala veľká slávnosť korunovácie sv. Imricha, sa zmenil na smutnú udalosť. Imricha na poľovačke zranil diviak a nasledne zraneniam podľahol. Tu pán dekan podotkol, že v prípade sv. Imricha poľovačka nebola prestíž, ale nutnosť prípravy na kráľovský trón. Deň po termíne korunovácie bol pohreb. Aj napriek tomu, že sv. Imrich bol jediným synom a následníkom trónu, jeho otec nešomral na Boha, nevyčítal Bohu, prečo dopustil smrť jeho syna, ale naďalej zostáva verným a pokorným kresťanom.

V závere kázne pán dekan pripomenul, že pred dvomi dňami sme slávili Všetkých svätých. Ak aj my sa chceme patriť do rodiny svätých, musí v našich životoch dôjsť k radikálnej zmene. Svet sa nemôže točiť okolo mňa, mojich záľub, ale stredobodom nášho života musí byť Kristus; žijem nie pre seba, ale pre druhých.

Po kázni nasledoval obrad posvätenia zreštaurovaného obrazu sv. Imricha; po ňom pokračovala sv. omša. Sv. omšu spestrili spevom ženy a muži z našej farnosti.

Pred slávnostným požehnaním pán Jozef Turčík poďakoval pánovi dekanovi za jeho službu, za slová, ktorými nás povzbudil a za posvätenie obrazu. Veriaci mu odovzdali sladké atribúty sv. Imricha: kráľovskú korunu, žezlo a ľaliu.

Zároveň pán Turčík poďakoval aj nášmu duchovnému otcovi Marekovi Hospodárovi, že nám umožnil aspoň trochu vynoviť chrám a zreštaurovať obraz a povzbudil ho do ďalších aktivít v tomto chráme v spolupráci s veriacimi. A ako telesnú posilu náš duchovný otec dostal domáci kváskový chlieb a syrové tehličky.