V ostatnom čase sa kardinál Jozef Tomko zamýšľal pre Vatican news nad zmyslom staroby. Ako sa dívame na starobu?
Náš svet je často tvrdý k starým, ktorí už nevládzu produkovať a zarábať, považuje ich za bezcennú príťaž spoločnosti. U mnohých dôchodcov tak ľahko dochádza k stavom izolovania sa, rezignácie, pocitu neužitočnosti a aj horšie.
V minulej kultúre sa starému človeku priznávala príslovečná „úcta k šedinám“. V Afrike má slovo starých veľkú váhu, lebo ich považujú ako by za „živé knižnice“ múdrosti a skúsenosti. Staroba má hodnoty, ktoré sú potrebné mladším generáciám a celej spoločnosti. Starí ľudia majú často vzácne životné skúsenosti, majú zmysel pre minulosť a dejiny, vedia sa skôr vyhnúť omylom. Majú aj ucelenejší pohľad na život; ich mravné, citové a náboženské hodnoty sú dôležité pre rovnováhu v rodinách a v spoločnosti. Z pohľadu viery má staroba ešte väčší význam. Celá Biblia je pretkaná veľkou úctou k starým osobám. Spomeňme si len na Abraháma a Sáru, na Mojžiša, Tobiáša, Alžbetu a Zachariáša.
V poslednú nedeľu pred vstupom do pôstneho obdobia zvlášť táto generácia našich farníkov podnietila prejaviť vďačnosť za možnosti rastu a spestrenia duchovného života a ich inklúziu do spoločenstva vo farnosti. S odstupom času po mesiaci od ukončenia misii v našej farnosti sa pán Turčík poďakoval duchovnému otcovi v mene veriacich, za jeho viac ako dvojročné neodbytné klopanie na dvere pátrov redemptoristov, ktoré pátri v tom správnom čase otvorili pre nás veriacich radatickej farnosti. Druhý januárový týždeň bol pre nás naozaj požehnaným časom, počas ktorého Boh vylieval bohato svoje milosti a lúče svojej lásky na nás radatických farníkov. Mnohí to cítili už počas misií, viacerí zažili malé zázraky či telesného alebo duchovného uzdravenia a účinok týchto milostí ešte zaiste pocítime aj v budúcnosti. Dojímavé zážitky mali tí, ktorí stretli pátrov misionárov v uliciach dediny s ružencom v ruke, ako sa za nás modlili priamo v teréne. Zaiste nezabudnuteľný zážitok majú chlapi, ktorých páter Zámkovský navštívil pri pílení dreva. Pán Turčík zdôraznil: Sme vďační Bohu, zvlášť my staršia generácia, že nám doprial dožiť sa ešte tejto veľkej udalosti. Nasledne kurátor Jozef Matúš odovzdal duchovnému otcovi obraz Spomienku na misie v našej farnosti.
Zároveň veriaci využili túto príležitosť poďakovať duchovnému otcovi v mene výletníkov, zvlášť tých v pokročilejšom veku, že aj im dal možnosť zúčastniť sa výletu do Vysokých Tatier, kde mohli pookriať na duchu a obohatiť sa o krásne turistické a kultúrne zážitky. Videli nádherný ľadový chrám Matky Božej Notre Dame, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj zvonár Quasimodo. Najmenší zástupcovia účastníkov výletu obdarili duchovného otca zvončekom, aby mu pripomínal krásny deň stravený s farníkmi a veľký dezert Merci na doplnenie energie.
Páter Martin v kázni na tému hriech poukázal na dôležitosť a význam vďačnosti; uviedol, že je protikladom závisti, nenávisti. Nezabúdajme na vďačnosť!