ZELENÝ ŠTVRTOK

„Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22,19)

Eucharistia je dar, ktorý Boh daroval ľudstvu počas Ježišovej poslednej večere. Je to dar, ktorý sa zrodil v krehkom, rozpadajúcom sa spoločenstve. Veď jeden z dvanástich zradil, všetci ostatní, až na jedného, sa rozutekali. A v takomto spoločenstve Ježiš hovorí: „Toto robte na moju pamiatku.“ Boh totiž dôveruje človeku viac ako človek dôveruje Bohu, ako človek dôveruje iným či dokonca sebe samému.

Už po druhýkrát sme v našej farnosti vytvorili spoločenstvo na pamiatku Poslednej Pánovej večere iba cez priamy prenos sv. omše z farského kostola. Pán farár v úvode sv. omše privítal všetkých duchovne spojených vo večeradle v Radaticiach. Homíliu nadviazal na prvé čítanie z knihy Exodus. Poukázal, že už v Starom zákone môžeme vidieť, že človek potrebuje Boha. Mojžiš podľa Božích pokynov vedie svoj ľud do zasľúbenej zeme, Abraham počuje hlas: Choď a obetuj svojho syna – nechápe tomu, ale nechá sa viesť Bohom, ide za Božím hlasom. Aj v Novom zákone máme podobné príklady: sv. Ján a Panna Mária sa tiež nechávajú viesť Bohom. A kto vedie nás? Kto vedie nás ľudí 21. storočia? Vedie nás Eucharistický Kristus?

Kristus zostáva medzi nami, aby sme cítili Jeho prítomnosť a nechali sa Ním viesť, aby sme nešpekulovali, či nemáme lepší patent, lepší spôsob na náš život, ako má Boh.

Ježiš nám vraví: Vezmite a jedzte, vezmite a pite! Lebo inak zablúdite, stratíte sa… Sila Eucharistie je obrovská. To nie je vec, to je ON Učiteľ a Pán.

Na záver duchovný otec povzbudil veriacich: po zrušení pandemických opatrení VRÁŤTE SA!; Kristus vás čaká. Modlime sa, aby sme čím skôr mohli prežívať osobné stretnutie s Kristom v kostole.

Po sv. omši bola krátka osobná adorácia.