PONDELOK: HRIECH A OBRÁTENIE

Vzývaním Ducha sv. sme vstúpili do nového dňa. Aj keď sv. omša začínala už o 8h, kostol bol plný. Sv. omšu celebroval pater Martin.

V homílii sa nám prihovorila na tému Hriech.

Hriech bol, je a bude urážkou Boha. Moderná psychológia nás presviedča, že mať pocit viny,  je to niečo nezdravé a treba to nejako potlačiť, aby sa tým človek nezaoberal a šiel ďalej.  

 V dnešnej dobe sa stráca cit pre hriech, pojem hriechu; všetko je dovolené. Dnešný moderný človek sám si určuje, čo je hriech, sám si určuje čo je dobré a čo je hriech. Sám si vytyčuje svoju morálku, odmieta plniť Božie príkazy. A všetko sa dokáže ospravedlniť.

My nechceme patriť k tým, ktorí uvažujú tak, že si nepripúšťajú žiadny hriech.

Keď človek v sebe zadržuje hriech a odmieta si ho priznať, hriech sužuje človeka. Keď sa rozhodne vyznať svoje slabosti Bohu, potom človek znova okusuje vnútorný pokoj.

Keď máme pocit viny, to vtedy nás oslovuje Božia láska. Je dobré, keď máme  zdravý pocit viny. Ale keď človek si svedomie stále ospravedlňuje, vytvorí sa pancier okolo srdca a svedomie otupnie a už niet hriechu. Každý môže urobiť chyby, ale treba to napraviť.  Sme slabí, stále budeme padať. Celoživotná cesta je padnúť a vstať. Vždy treba prísť k Otcovi, len treba vstať.

Ak chceme žiť a vziať evanjelium vážne, skôr či neskôr budeme konfrontovaní so svojou slabosťou, úbohosťou, budeme možno zakusovať svoju neschopnosť žiť podľa evanjelia. Duch Sv. nás učí prijímať svoju biedu.

Boh nám dal 10 príkazov. Neradi počúvame príkazy. 10 príkazov pochádza od dobrotivého Otca, aby sme dobre žili a tešili sa zo svojho života.

Pater nás vyzval, aby sme sa dlhšie zamysleli nad sebou, aby sme sa nebáli vstúpiť do svojho vnútra a prosiť: „Pane ukáž mi, aký naozaj som.“ Otvorme sa Božiemu milosrdenstvu.

Najzávažnejší hriech je pýcha: ja všetko dokážem, ja sám. Pýcha preto, lebo hovorí Bohu nech sa stane moja vôľa a nie Tvoja.

Ďalším hriechom je závisť. Každý zo 7 hriechov je zlý. Závisť neposkytne hriešnikovi žiadne potešenie, spôsobuje človeku len bolesť a žiaľ, zbavuje človeka slobody. zbavuje človeka radosti. Je opakom vďačnosti a uznania. Závisť vedie k ďalším hriechom k nenávisti. Závisť je smútok nad dobrom iného človeka. Musíme dôverovať Bohu a prosiť o odpustenie. Pristúpiť k Nemu taký, aký som. Nebojme sa Mu ukázať jazvy po krivdách, povedať, ak vám niekto ublížil, … Vystavme sa Božej láske, Božiemu milosrdenstvu. Buďme úprimní voči nášmu Nebeskému Otcovi. Chce nás objať ako hriešnikov a pozýva nás všetkých: „Poďte ku mne všetci. Poďte ku mne všetci takí akí naozaj ste a potom budete mať krásny pokojný život.

O 18h sme sa opäť stretli vo farskom kostole na sv. omši. Program začal páter Martin vzývaním Ducha sv. a sv. omšu slúžil páter Michal. V homílii sa nám prihovoril na tému Obrátenie.

Ukáž nám Pane cestu spásy, takto sme spievali v žalme. A preto sme tu aj prišli. A je krásne, že ideme k Tomu, ktorý nám môže ukázať cestu spásy.

Všetci sme slabí a hriešni a potrebujeme záchranu a pomoc. Mnoho veci neide tak, ako by to malo ísť, lebo sme hriešni. Hriech má nad nami moc.

 Sv. Pavol hovorí: „Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem“ (Rim 7,19).  Viem, že mám robiť dobro a robím zlo. Lekár vraví, že fajčenie škodí zdraviu a sám fajčí. Vieme, čo nemáme robiť, a robíme to, lebo sme nešťastní ľudia.  Sv. Pavol hovorí: „Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto zla?“. Dáva však aj odpoveď:  „Milosť Ježiša Krista na kríži ma vytrháva z moci zla a tmy“. A to je naše šťastie.  Ježiš  nás vyzýva: Božie kráľovstvo sa priblížilo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Boh je blízko, jeho kráľovstvo, kráľovstvo svetla a pokoja je tu, medzi nami.  Ježiš už na kríži porazil moci temna, zla a hriechu.  Prijmime túto záchranu, ktorú nám Boh poskytol. Boh 99% urobil a to 1% už nemôže urobiť.  Ježiš si nemôže za mňa sadnúť do spovednice a vyznať hriechy.  Na zmierenie musia byť dvaja. Priblížte sa k Bohu, prijmite jeho objatie. Podstatné je to, že nám niekto odpúšťa hriechy.

Musím to mať, JA musím to mať – toto robí vo svete zlo, vojny. A toho sa nevieme zbaviť. Ježiš nás toho zbavuje. Potrebujeme  sa obrátiť k Bohu, vyznať svoju vinu a prosiť o odpustenie. Obráťte sa! To je to, čo potrebujeme. Pápež Benedikt hovorí, že máme problém s obrátením. Ľudia by chceli čerpať  útechu z viery, aj uzdravenie, ale len podľa svojho. My potrebujeme úprimné obrátenie k Bohu od zla, od hriechu, od žiadostivosti.

Keď prídeme k Nemu a sa ponížime, on nás povýši, tak ako povýšil Petra: „Odteraz budeš loviť ľudí“. (Lk 5, 10).  On nás povýši, naplní nás svojou láskou, pokojom. Ježiš nepodceňuje hriech, Ježiš dáva novú cestu, namiesto smrti prichádza život, požehnanie. Keď priznáme hriechy Boh nás nesúdi, Boh nás očisťuje.  Jediná moc, ktorá obmedzuje Božie milosrdenstvo je náš odpor. Keď  človek nechce priznať, tj neľutuje, súhlasí so zlom a tam Boh má zviazané ruky. Ježiš žije v tom krehkom tele, ktorým je Cirkev, vo sviatostiach. Tu ho môžeme stretnúť v  spovednici  a počuť  slová: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš! “ (Jn 8,11)

Niekedy sa človek sám chce vysporiadať. Sviatosť zmierenia je obrovský dar. Mnohí ľudia hovoria: „Načo mám vyznávať hriechy? Kňaz je tak hriešny ako ja“. To je však nepochopenie Božieho plánu.

Vieme, že sme závislí  jeden na druhom. Každý hriech  škrtá požehnanie. Pri vyznaní a oľutovaní hriechu, akoby povstalo celé ľudstvo. Krok pokory = spoveď. Sám, sám – prejav pýchy. Spovedáme sa Bohu, nie človeku. Pokľaknem si, čo ma aj trochu zahanbí, priznám svoju vinu. A potom cez ľútosť to odovzdáme Bohu. A tu prijímame požehnanie, ktoré prijímame zo sviatosti zmierenia, vykročiť dopredu. Obrátenie nie je iba záležitosť minulosti, ale treba uveriť tomu, že je to odpustené. Obrátenie je pohľad dopredu, ako chcem ďalej kráčať.

Po sv. omši nasledovala katechéza pre mužov. Kostol sa vyprázdnil a opätovne sa zaplnil výlučne mužmi.