UTOROK: SPOVEĎ, SMRŤ A SÚD

Dnešný program začal sv. omšou o 8h vo farskom kostole, ktorú celebroval páter Michal Zamkovský a zároveň sa nám aj prihovoril v homílii o dôležitosti vyznania hriechov, o odpustení hriechov.

Hriech, ktorý je vnútri človeka, ničí nielen dušu, ale aj telo. Má svoje dôsledky.  Spoveď je DAR. Pápež František pri spovedi zažil obrátenie. Nevie, čo sa stalo, ale z tej spovednice vyšiel ako nový človek. Zažil moment prekvapenia – stretnutie s Kristom, s Bohom. Spoveď nie je jednoduchá, ale má v sebe niečo mystické: kňaz nám povie presne to slovo, ktoré potrebujeme počuť. Potrebujeme počuť: Máš odpustené hriechy. A potom tomu uveriť a ísť. Keď človek vyzná svoje hriechy, Boh škrtá všetko a dáva svoju milosť, svoje požehnanie a do srdca človeka prichádza POKOJ, do tváre radosť, do oči často slzy. Odrazu sa zmení tvár človeka, rozjasní sa, milosť ju prežiari. To je velký dar milosti zmierenia.

Načo chodiť na spoveď, keď opakujem stále tie isté hriechy? Možno ma ten hriech stále drží pri Bohu: Pane, potrebujem ťa! Ježiš povedal sestre Faustíne: “Ty sa spoliehaš na seba. Spoliehaj sa na mňa.” Tak ako sa umývame a upratujeme, potrebujeme si umyť, očistiť aj dušu. Každý večer sa pýtať, čo bolo dobré, čo nie a oľutovať to zlé. Pane, odpusť mi!

Sviatosť zmierenia je sviatosťou POKORY. Idem na spoveď, lebo sa cítim hriešny. Ľutosť vychádza zo srdca, lebo tam sa rodí hriech. Pozrieť na kríž: “To ja, Pane, som zabíjal Lásku. Ľudia trpia okolo, lebo im nedávam tú lásku, ktorú si zaslúžia. Bože, odpusť mi!”

Ako sa spovedať? Ježiš povedal Faustíne 3 slová: úprimnosť, pokora, poslušnosť. ÚPRIMNOSŤ: nehrajme sa na dokonalých, buďme úprimní. Úprimne vyznajme, čo máme v duši, čo nás trápi. 

POKORA: Farizejov pobúrovalo, že Ježiš odpúšťa hriechy: akým právom? To môže len Boh. Mali pravdu. My sami si nemôžeme odpustiť hriechy. Ježiš nám dal spoveď, aby sme prišli a pokorne našli pokoj duše.

POSLUŠNOSŤ: Čo mi ma čo kňaz hovoriť? Potrebujeme múdrosť Cirkvi, aby nás usmernila. Kňaza vedie Duch Sv. a čo nám povie, je veľmi dôležité. Potrebujeme rozhrešenie, požehnanie, počuť: máš odpustené a uveriť tomu! To je poslušnosť.

Vstaň a choď! Choď v radosti. Netoč sa stále dookola: ešte to som zabudol… Pozerať hore a vydávať svedectvo: sme síce hriešnici, ale sme tí, ktorým bolo odpustené, ktorým Ježiš neustále odpúšťa. Tak je náš život nasmerovaný k Bohu.

V dopoludňajších hodinách sa uskutočnila duchovná obnova detí v CZS. Pater Jožko zo spoločenstva Shekinah spolu s pomocníkmi ponúkli priestor na zamyslenie cez scénky, piesne, svedectvá. Program zavŕšili sv. omšou.

Popoludní o 16h začali patri sviatosťou zmierenia pre deti a mládež a opäť o 18h bola sv. omša so zameraním na smrť a súd, ktorú slúžil pater Martin.

Pater sa nám prihovoril v homílii.

Smrť, súd, večnosť, tieto témy sú pre dnešných ľudí tvrdým orieškom. Zdajú sa nám nereálne. Chceme počuť  odpovede pre prítomnosť. Musíme si byť vedomí toho, čo nám Ježiš povedal: Vrátim sa k vám. Kedy? Ako? O tom nikto nevie. Nepotrebujeme sa zapodievať rôznymi predpoveďami, proroctvami. To nie je kresťanské. My máme a chceme uveriť Božiemu slovu. A to slovo hovorí: určené je človeku zomrieť a potom bude súd.

Do mysle človeka sa tlačia nástojčivé otázky. Čo bude potom? Kam ideme? Čím potom budeme? Otázka života po smrti znepokojovala človeka od začiatku. Čo bude so mnou, keď zomriem? Je to definitívny koniec? Nikto z nás a nemôže zbaviť pocitu, že raz budeme musieť skladať účty.

Musíme si byť vedomí, že naše skutky podľahnú Božiemu súdu. Smrť je posledný okamih nášho života. Najrozhodujúcejší okamih, majestát smrti, okamih  úzkosti, tmy, ale aj nádeje a viery. Koniec života je akoby predposledný súd nad svojim životom. Je to Posledná možnosť spásy, záchrana duše, kde sa rozhoduje, že človek v poslednej chvíli  svojho života povie Bohu áno alebo to hrozné nie, t.j. či zomrie zmierený s Bohom alebo bez Neho. A práve toto posledné rozhodnutie vtlačí do duše človeka definitívnu večnú tvár a pred dušou sa otvorí brána večnosti a večnosť začína osobitným súdom nad každým človekom.

(Mt 25, 31-46) „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov….“  To nie sú iba symbolické výroky.  Ako to bude vyzerať, to presahuje naše možnosti, naše predstavivosti.

Súbežne so sv. omšou vo farskom kostole, bola sv. omša aj v kostole sv. Ondreja v Bzenove, ktorú slúžil pater Michal.

Po sv. omši veriaci ešte zostali na svojich miestach a dopozerali film Ježiš. Utorkový program pater Michal ukončil modlitbou a požehnaním.