STREDA: CIRKEV A JEŽIŠ DARCA ŽIVOTA

Ráno o 8h sme opäť začali deň vzývaním Ducha Sv. pod vedením pátra Michala a potom nasledovala omša, ktorú celebroval pater Peter.

Páter Peter sa nám prihovoril v homílii na tému Cirkev. Krstom sme sa stali Božími deťmi, dostali sme Božieho ducha, aby tento duch z nás vytváral jednotu Kristovu, jednotu Cirkvi. Ježiš nenapísal nijakú príručku ako žiť ako Božie dieťa. Vybral si učeníkov a dal základ. Vybudoval spoločenstvo na vyznaní Petra. V okolí Cezarei Filipovej – rímske mesto, kde bolo veľa rôznych chrámov, ľudia si uctievali rôznych bohov. Nemali poznanie jediného pravého Boha. Tu práve sv. Peter vyznáva vieru v jediného Boha, že Ježiš je Mesiáš Syn živého Boha. To je základ, na ktorom stojí Cirkev. Prečo tu Cirkev je? Ježiš ustanovil toto spoločenstvo, aby  ľudia mohli spoznať pravého Boha, ustanovil Cirkev, aby ľudia všetkých čias mohli sa stretnúť s Ježišom a mať s ním živý vzťah. Stretávame sa tu na sv. omšiach ako spoločenstvo, aby sme mohli sa stretnúť s Ježišom a mať účasť na poslaní Cirkvi. Cirkev je Božia rodina. Ježiš je tu živý medzi nami. Povedal: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20). Práve v tomto spoločenstve, kde sa vysluhujú sviatosti môžeme zakúsiť, že Ježiš je živý, aby nám pripomenul, akú máme identitu, do čoho nás Boh pozýva.

Páter Peter spomenul smutný príbeh o nájdení mŕtveho tela bezdomovca, ktorý zomrel sám pod mostom. Pri prehliadke policajti našli v jeho peňaženke šeky na veľkú sumu peňazí. Kladieme si otázku: „Ako je možné, že milionár zomrel na podchladenie, bez prístrešia?“ Niekedy v našich životoch sa deje niečo podobné ako v tomto príbehu. Máme v peňaženke šek od Boha, je na ňom napísané, že sme Boží dediči, že Boh nás prijal za svojich. Boh nás prijal do svojej rodiny. Cirkev je Božia rodina. Každý z nás sme dostali účasť na niečom, čo trvá už 2000 rokov. Stáva sa, že my ľudia sa „snažíme zničiť“ Cirkev; možno aj my kresťania nie celkom takým dobrým životom, tým, že sme neprijali Boha, že sme neprijali, to čo nám dal. Chceme žiť vieru z vlastných síl. To sa nedá. Na to potrebujeme Ducha sv., premenu, ktorú nám dal Boh. Cez misie máme obnoviť náš život, opäť prísť k Ježišovi. Poslaním Cirkvi je dozrievanie nás kresťanov a aby cez Cirkev ľudia stretli Krista, cez každého z nás. Našou úlohou je žiť príkladný život, aby aj iní ľudia sa mohli stretnúť so živým Kristom. K tomu sme pozvaní. Tým ako žijeme, čo robíme, môžeme pritiahnuť ľudí k Bohu, aby pocítili, že Boh je živý. Sme zapojení do veľkého Božieho projektu. Našou úlohou je angažovať sa ako živí členovia Cirkvi. Našou úlohou je prehlbovať vzťah s Duchom Svätým, aby sme pomáhali obetou, modlitbou, aby Cirkev bola svätejšia.

Ježiš povedal Petrovi: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,18)

Po sv. omši patri boli k dispozícii pre veriacich, ktorí chceli prijať sviatosť zmierenia.

O 18h sme sa opäť stretli vo farskom kostole na sv. omši, ktorú celebroval páter Michal.